empatia

Ulice a domy sa vyprázdňujú kvôli intenzívnej premávke. Ľudia sú nútení opustiť svoje domovy na početných miestach po celej krajine. Môj dom sa nachádza na ulici podzáhradná. Podzáhradná. Ale kde sú už záhrady? Ešte pred pár dekádami ľudia záhradkárili, aby vypestované zeleniny predali. Proste robota pod fóliovníkom, nie hobby záhradkárenie. A potom to prišlo: kapitalizmus, výkupné ceny klesali a zároveň v obchode si každý vedel kúpiť  lacné zeleniny. Väčšina ľudí s radosťou zanechala robotu v záhrade, a zamestnala sa v automobilovom priemysle. 8 hodín roboty, istý plat.

Státisíce z poľnohospodárstva skončili v automobilovom priemysle. A výsledok? Od pôl piatej ráno až do večera je ulica podzáhradná zaťažená premávkou osobných a nákladných vozidiel. Celý deň sa trasie podo mnou dom, na záhrade to smrdí od výfukových plynov. Stres. Mám jedinú možnosť – odsťahovať sa. A koho zaujíma tento problém? Kto zaplatí ľudom odškodné za škody vzniknuté na domoch kvôli vibráciám? Koho zaujíma, že človek, ktorý si zámerne zariadil život tak, aby sa nemusel každý deň dopravovať autom do práce, nemôže dôstojne žiť kvôli stresu, čo spôsobuje premávka na ceste. A ako je možné to, že premávka pretrváva celý deň? Však ľudia ráno idú do práce a popoludní domov. Kto sú tí ľudia čo celý deň tvoria premávku? Všetci sú živnostníci  alebo  obchodný zástupcovia? Ceny PHM  stúpajú, ale premávka tiež. Ako to je? Toto spoločenstvo ignoruje všetky znaky potrebnej zmeny. A štát tiež. Kde sú cycklocesty, moderné autobusy, obmedzenia v cestnej premávke pre osobné autá (napr. zákaz zúčastňovať sa premávky auta s jedným človekom v centrách mesta). Kde sú policajti a prečo nekontrolujú bezpečnostný odstup medzi autami, ale radšej merajú rýchlosť na konci dediny? Prečo sa povinne nevytvárajú jednosmerky a zóny bez auta vo veľkom v každom meste. Žijeme v anticivilizácii, v ktorom si ľudia sám sebe robia zle, a všetkému čo nás obklopuje. Bôže môj, to naozaj nevedia ľudia, aká je skutočná cena ropy?