empatia

Kováčov a Kováčovské kopce

Na tomto mieste milujem to, že všetko nájdem na jednom mieste. Najmä teda kopce a vodu. Keď máš chuť sa okúpať tak ideš dole k Dunaju, a keď sa chceš prejsť v lese na kopcoch tak vyrazíš opačným smerom. Najlepšia vec je ale stála vizuálna a citeľná prítomnosť toho druhého. Či už sa vybereš k vode alebo na kopce, vždy cítiš a vidíš prítomnosť toho druhého.

Kováčovské kopce (novšie Burda) sú najjužnejším a najnižším pohorím na Slovensku a najzápadnejšou časťou maďarského pohoria Börzsöny. Vrcholom Burdy je Plešivec (398 m n.m.). Kopce predstavujú ticho a kľud. Zriedka stretnem iných ľudí na kopcoch, ale z roku na rok objavujem stále viac jazdeckých trás pre horské bicykle. Nakoľko sa jedná o pomerne malé územie, ktoré je chránené, bolo by vhodné začať kontrolovať a troška obmedzovať zakladanie stále nových cyklistických trás.

Kováčovské kopce sú jedinečnou prírodnou rezerváciou, ako geologická rarita majú andezitový podklad obklopený vápencovo – tufovými vyvrelinami. Z hľadiska flóry a fauny sú jediným matranským refúgiom teplomilného zoskupenia v našej vlasti. Velmi zaujímavý je sled stepných, lesostepných, skalných a lesných formácií. (kovacov.sk)

Na turistický chodník sa dostávam po asfaltovej ceste ktorá vedie k hotelu Panoráma, ale asi 30 m nižšie od hotela je odbočka do prava (pri ktorej sa nachádza prameň, čo je trochu skrytý), kde treba odbočiť ešte stále na asfaltovej ceste, ktorá vedie priamo k lesu s turistickým chodníkom. Turistický chodník je príjemný, ale keď sa chce človek dostať na vrchol, tak treba dávať pozor na nevyznačenú odbočku do prava smerom hore k vrcholu. Je to širší pás ako samotný chodník, a nachádza sa pri nej miľník. Tento úsek je krátky (cca 500m) ale úplne priamy a celkom strmý.

Poďme dole k Dunaju sa okúpať. Zvyčajne je kľud, aj Dunaj tečie nerušene a rýchlo smerom na juh až kým nenarazí v Srbsku na železnú vrátu. Aj kvôli nej sa nemôžeme stretávať s najväčšou rybou, ktorá v Dunaji kedysi žila – vyza veľká (1,5 t, 8 m, 200 mil. rokov).

Vo veľkých riekach Európy bol ťah jeseterovitých rýb na neresoviská nevšednou udalosťou. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli. (mosrzsturovo.sk)

Nerušene tečúcu rieku dosť intenzívne narúšajú veľké nákladné a výletné lode, čo my môžeme vnímať ako zábavné vlnenie vody. Vlny nás občas prekvapia aj ne brehu, hlavne keď sme si položili veci blízko k vode.

Sledovať veľké lode je celkom upokojujúce, na rozdiel od vodných skútrov a jet ski. Tieto hlasné hračky sú už každodenným javom na tomto mieste, čo najmä pre rybárov predstavuje dosť veľký problém a rušenie pobytu pri vode v krásnom prostredí.

Návštevníci rekreačnej oblasti Kováčov majú prístup k Dunaju cez schodíky pri pravom okraji vozovky, ktoré sa nachádzajú pri železničnom priechode hneď na začiatku rekreačnej oblasti. Existuje aj iná prístupová cesta k Dunaju, ale pri vysokej hladine Dunaja, pobyt na pláži tam je nemožný. Bohužial práve na jedinej prístupnej pláži aj pri vysokých stavoch rieky, sa nachádza jedna súkromná chata (nie priamo na pláži ale pár metrov vyššie), a človek má blbý pocit, keď sa prechádza na pláži, alebo sa chce okúpať, keď za ním sedia na terase chaty alebo majú súkromnú party. Nehovoriac o tom, že údržbár chaty dostal za úlohu upevniť navýšenú terasu chaty premiestňovaním veľkých skál (ktoré plnili svoju úlohu tam kde boli) z iných miest pred vlastnú chatu (robil to pár dní).

Ešte pred pár rokmi som sa veľmi tešil na každoročný výlet na Kováčov kvôli krásnemu prostrediu a kľudu. Avšak dnes sa človek (len taký obyčajný chodec) stretne všade obmedzeniami kvôli privatizovaniu a tiež hlukom už aj na vrchle kopca.

Územie sa nachádza v blízkosti Štúrova medzi obcami Kamenica nad Hronom (kde ústi Hron do Dunaja) a Chľaba (pri ktorej ústi rieka Ipeľ tiež do Dunaja). Rieky Ipeľ a Dunaj tvoria hranicu medzi Maďarskom  a Slovenskom. Ústie Ipľa je čarovné miesto, vedie tam poľná cesta od miesta kde momentálne stavajú hraničný cestný most na Ipli. Ústie rieky Hron je možné vidieť zo železničného mostu na Hrone v katastri obce Kamenica nad Hronom.

Ďalšie fotky na záver: