empatia

Nášmu prvému osobnému stretnutiu predchádzal môj „kontroverzný“ príspevok na stránke občianskeho združenia, ktoré som porodil ja. Bola to výzva k obyvateľom, aby sa podpísali pod príspevok, že nesúhlasia s výrubom zdravých stromov verejnej zelene mesta. Najprv som sa obrátil na pána Primátora v tejto veci, ktorý ma presmeroval na referenta na oddelení životného prostredia, ktorý mi povedal, že, keď sa mi nepáči jeho prístup, tak sa mám obrátiť na pána Primátora. Tak som sa obrátil na verejnosť cez sociálnu sieť, kde som opísal daný problém.  Asi sto ľudí vyjadrilo nesúhlas k danej situácii.

Lebo. Hocikto prišiel na mestský úrad s verbálnou žiadosťou o výrub stromu, kvôli napr. tieneniu alebo, padajú listy na trávnik, bojí sa, že strom sa vyvalí, atď., bol vypočutý a pochopený.  Len zákon o ochrane prírody a krajiny alebo aj trestný zákon:

-„Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“-,

prospešné vlastnosti stromov, a to, že strom je živá bytosť,  boli odignorované zo strany obce. Pričom obec  je orgánom ochrany prírody a krajiny vo veci ochrany drevín na území mesta. Keď strom je zdravý a nepoškodzuje nehnuteľnosť alebo infraštruktúru, tak nie je dôvod na výrub a obec by sa nemal ponáhľať uspokojiť konkrétneho žiadateľa (alebo skupinu ľudí, potencionálnych voličov). 

Takže na našom prvom osobnom stretnutí sme si vyjasnili, prečo vznikol ten príspevok, ktorý neskôr riešili aj na zasadanutí mestského zastupiteľstva.

Na osobnom stretnutí s pánom Primátorom som začínal teda s „handicapom“. Prezentoval problémy, ktoré mám ja alebo aj ďalší obyvatelia na srdci. A tento článok je konkrétne o hluku. V strede mesta funguje veľký podnik, ktorý znečisťuje prostredie hlukom každý deň asi od 12:30 do 06:00. Keďže sa jedná o najväčší podnik nie len v našom meste, ale v celom mikroregióne, tak… čo?…Nič.. Pán Primátor povedal, že v tejto veci nevie pomôcť, nič nesľubuje, ale pri nejakom stretnutí so zamestnancami firmy v budúcnosti pripomenie im to. Osobne som bol dvakrát v tejto veci v danej firme, kde som sa rozprával s manažérom daného úseku, ktorý bol ochotný a bol s nami aj na ulici, ktorá je najviac  postihnutá hlukom. O tomto konkrétnom prípade neskôr.

Hluk = stresový faktor. Dlhodobá expozícia = depresia = choroba…

Bývam na úseku ulice, ktorý je uprostred dvoch zákrut. Jedna z nich je v uhle asi 110° a vôbec  nevidieť či ide niečo oproti alebo nie. Uhol zákruty mnohých motivuje k tomu, aby pri výjazde zo zákruty prudko pridávali plyn, hoci o 50  m ďalej prudko brzdia a znova zabáčajú 90°. Z druhého smeru je stopka. Odtiaľ tiež. Jednotka, dvojka, plný plyn, zákruta 110°, výjazd a zrýchlovanie. Proste niektorí ľudia (a stále viac)  idú ako nenormálni. Toto je mesto, tu ľudia žijú, toto nie sú preteky. Opýtal som sa pána Primátora, či by sme nevedeli obmedziť rýchlosť na tomto  úseku a spojiť  to s pravidelnou kontrolou dodržiavania rýchlosti. Daný úsek je, ale cesta II. triedy.  Pán Primátor (bývalý zamestnanec dopravného inšpektorátu) povedal, že k tomu, aby sa rýchlosť obmedzila, najprv daný úsek treba definovať, ako rizikový a k tomu potrebujeme aspoň dve nehody a dve obete. Pff… To je čo.  Ale ak chcete, napíšte na dopravný inšpektorát. Tak ďakujem pán Primátor za pomoc. 

Pred týždňom v noci šofér nezvládol zákrutu. Vysokou rýchlosťou vyvalil pani susedke živý plot a zastavil ho strom. Šofér nezostal na mieste. Majiteľ auta sa objavil ráno, dali mu fúkať… Ževraj auto šoféroval jeho otec. Obidvoch vidím jazdiť auto. Vinu zvalili asi na pneumatiky.

Ďalší sused v týchto dňoch rozoberá staré oplotenie a budúci týždeň mu budú stavať nový betónový plot kvôli hluku, čo generujú každodenní pretekári a každodenné pretekárky.

HM..

Jedna tabuľa, jeden spomaľovací prah alebo občasné kontroly. Radar? Huuu, to už vôbec nie. V dobe nanotechnológie. Ale čip pod kožu to áno. Čakáme na smrť a staviame betónové ploty. Riešenie je často jednoduché, ale…byrokracia.

Nerobme hluk, jazdime vedome a kľudne. Neponáhľajme sa. A tešme sa slnku, dažďu, vetru. Pekný deň.